Vláda a politikaZákladné princípy, ktoré musia Francúzska republika rešpektovať vychádza z Deklarácie práv človeka a občana z r. 1789
Ústava piatej republiky bola schválená 28. augusta 1958. Výrazne posilnila autoritu výkonného výboru vo vzťahu k Parlamentu.
Podľa ústavy je francúzsky prezident volený priamo na obdobie piatich rokov (pôvodne sedem rokov). Prezidentská rada zabezpečuje regulárne fungovanie moci ľudu a kontinuitu štátu. Prezident menuje predsedu vlády, predsedá kabinetu, velí ozbrojeným silám a uzatvára pakty.
Národné zhromaždenie (Assemblée Nationale) je dolnou komorou parlamentu. Jeho členovia sú volení priamo na päťročné obdobie a všetky kreslá sú volené v jediných voľbách. Národné zhromaždenie má právo rozpustiť vládu a tým teda väčšinová voľba Zhromaždenia určuje rozhodovanie vlády. Senátorov vyberá volebná akadémia na obdobie deviatich rokov a jedna tretina Senátu sa mení každé tri roky (počnúc rokom 2007). Legislatíva Senátu je obmedzená; ak sa tieto dve komory nezhodujú v nejakom bode (s výnimkou ústavných práv), Národné zhromaždenie má posledné slovo. Vláda má silný vplyv na utváranie programu Parlamentu.
Francúzsko je zakladajúcim členom Európskej únie a to veľkou mierou definuje francúzsku zahraničnú politiku. 29. mája 2005 Francúzsko odmietla v referende ratifikovali Európskej ústavy, keď približne 55% obyvateľov vyslovilo svoje "nie". Tento výsledok zmenil kriticky budúci vývoj politiky Európskej Únie, rovnako tak ako schopnosť Francúzska zotrvať na pozícii vedúceho štátu Európy. Francúzsko je ďalej členom SPC (Sekretariát Pacifickej komunity, Secretariat of the Pacific Community) a COI (Komisia Indického oceánu, Indian Ocean Commission). Francúzsko je tiež vedúcim členom Medzinárodnej Organizácie Frankofónie (La Francophonie, International Organisation of Francophonie), ktorá združuje 51 po francúzsky hovoriacich štátov.
Vo Francúzsku sídli Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) a UNESCO. Ďalej tu sídli Medzinárodný úrad pre váhy a miery (sústava jednotiek SI) a Interpol.
Hraj Francúzske loto online
Administratívne členenie
Francúzsko sa skladá z 26 regiónov. Tie sú ďalej delené do 100 departementov, ktoré sú očíslované (podľa poradia v abecede), čo má následne význam napr pre smerovacie čísla alebo poznávacie značky áut. 22 regiónov leží v európskej časti Francúzska (France métropolitaine), z ktorých jeden tvorí Korzika so zvláštnym štatútom (collectivité territoriale), a zvyšné štyri sú tvorené vždy len jedným departmentom a bývajú tak označované ako Zámorské departementy a regióny (départements et régions d'outre -mer, skratka DROM).
Departmenty sa ďalej rozdeľujú na 342 arrondisementů, do ktorých sa nevôľou žiadne zastupiteľstvo a ktoré majú zmysel len pre zaradenie a administráciu. Arrondisementy sa člení na 4 035 kantónov, ale tie opäť slúži len k administrácii a rozdelenie voličov. Posledný článok tvoria obce, ktorých je vo Francúzsku 36 682. Obce sú samosprávne s voleným zastupiteľstvom (obecná rada).
Pôvodne mali arrondisementy aj kantóny určité právomoci a vlastné zastupiteľstva, v prípade mestských obvodov tento stav skončil rokom 1940 vďaka vláde vo Vichy a definitívne odstránený založením Štvrtej republiky v r. 1946. V prípade kantónov tomu tak bolo oveľa skôr.
Okrem 26 regiónov a 100 departementov sa Francúzsko skladá z ďalších zahraničných teritórií, krajín, Departementálne kolektivit a zahraničných kolektivit.
Zahraničné teritória sa neberú ako časť Republiky Francúzska a nepočítajú sa rozlohou do teritória republiky alebo EÚ. Teritória v Pacifiku naďalej používajú frank ako svoju menu, aj keď bola v Európe nahradená eurom. Polynézskej frank má však kurz viazaný na euro.
Francúzsko tiež kontroluje množstvo ostrovov v Indickom a Tichom oceáne, ktoré nemajú stále osídlenia: Bassas da India, Clippertonov ostrov, Ostrov Europa, Glorieuses, ostrov Juan de Nova, ostrov Tromelin.
