sobota 16. apríla 2011

História krajiny

Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú tým z čias starovekej Galie obývanej keltským kmeňom Galov. Galie bola podrobená v 1. storočia pred nl Rimanmi a Galovia čiastočne prevzali latinský jazyk aj kultúru. S romanizáciu území súvisí aj skoré šírenia kresťanstva od 2. a 3. storočia. Galskej východnej hranice boli v 4. storočí obsadené germánskymi kmeňmi, prevažne Frankami, ktorí neskôr dali krajine jej dnešné meno. Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa datuje od rozdelenia Franskej ríše roku 843 na (Francia orientalis) na východe, Francia occidentalis na západe a Lothraringii v stredu. Z Východnej Franskej Ríše sa stala Svätá ríša rímska (dnešné Nemecko), západná časť dala vzniknúť dnešnej Francúzsku.

Potomkovia Karla Veľkého vládli Francúzsku až do roku 987, kedy bol korunovaný kráľom Hugo Kapet. Jeho potomkovia, Kapetovci a ich vedľajšie vetvy z Valois a Bourbonovci postupne pomocou sériou vojen a dedičstvu zjednotili územia pod centrálnu panovnícku moc. Monarchia dosiahla svoju najväčšiu moc za vlády Ľudovíta XIV, ktorý vládol v 2. polovici 17. a začiatkom 18. storočia. V tom čase malo Francúzsko obrovský vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Bolo najľudnatejším štátom v Európe a tretím na svete po Číne a Indii. Zároveň sa však postupne prepadala do rekordnej zadĺženosti a ekonomického úpadku.
Hraj Francúzske loto online

Play FranceLoto


Úpadok ríše sa za následníkov Ľudovíta XIV. stále prehlboval a bol jednou z príčin Francúzskej revolúcie, ktorá vypukla v roku 1789 a viedla 3. septembra 1791 k náhrade absolutistickej monarchie konštitučnú, 22. septembra 1792 bola následne nastolená Prvá republika. Vláda však v skutočnosti zostala v rukách revolučného kabinetu. 22. augusta 1795 bola vyhlásená ústava roku III, vlády sa chopil direktórium. Následne v roku 1799 ovládol republiku Napoleon Bonaparte, stal sa prvým konzulom (Konzulát) a 18. mája 1804 štátnym prevratom založil prvé francúzske cisárstvo, ktorého sa stal prvým panovníkom. Napoleon nakrátko ovládol väčšinu Európy, bojoval so Spojeným kráľovstvom, Pruskom, Rakúskom a Ruskom, založil nové kráľovstvo, do ktorých čela dosadil členov svojej rodiny. Po porážke v bitke pri Lipsku už nebol schopný čeliť aliančným armádam av apríli 1814 abdikoval. Potom došlo k reštaurácii bourbonského kráľovstva. Počas Viedenského kongresu ušiel z vyhnanstva na ostrove Elba a nakrátko obnovil cisárstvo. Definitívne porazený bol v bitke pri Waterloo.

V roku 1830 dala revolúcia vzniknúť konštitučnej monarchii v čele s vedľajšej vetvou Bourbonovcov, nahradené roku 1848 Druhú republikou. Jej existencia bola onedlho nato ukončená zvolením doterajšieho prezidenta a cisárovho synovca Ľudovíta Napoleona cisárom (ako Napoleona III.), Ktorý bol zajatý po prehranej prusko-francúzskej vojne roku 1870, kedy vznikla tretia republika.

Hoci vyšlo Francúzsko víťazne z prvej aj druhej svetovej vojny, strácala počas 20. storočia postupne bývalej veľmocenské postavenie. Po II. svetovej vojne vznikla štvrtá republika. V roku 1958 bola nastolená súčasná piata republika na čele s generálom Charlesom de Gaullom.

V posledných desaťročiach sa Francúzsko zmierilo s Nemeckom av spojení s ním usiluje o politickú a ekonomickú integráciu Európy. Francúzsko bolo na čele štátov podporujúcich urýchlené rozšírenie menovej únie, ktorú chcela dosiahnuť vytvorenie viac zjednotenej a schopnej európskej politiky, obrany a bezpečnostného aparátu. V referende o prijatí Zmluvy o Európskej ústave však 55% francúzskych občanov hlasovalo proti, čím boli tieto plány výrazne zbrzdenie.