Vláda a politika

Vláda a politika

Základné princípy, ktoré musia Francúzska republika rešpektovať vychádza z Deklarácie práv človeka a občana z r. 1789

Ústava piatej republiky bola schválená 28. augusta 1958. Výrazne posilnila autoritu výkonného výboru vo vzťahu k Parlamentu.

Podľa ústavy je francúzsky prezident volený priamo na obdobie piatich rokov (pôvodne sedem rokov). Prezidentská rada zabezpečuje regulárne fungovanie moci ľudu a kontinuitu štátu. Prezident menuje predsedu vlády, predsedá kabinetu, velí ozbrojeným silám a uzatvára pakty.

Národné zhromaždenie (Assemblée Nationale) je dolnou komorou parlamentu. Jeho členovia sú volení priamo na päťročné obdobie a všetky kreslá sú volené v jediných voľbách. Národné zhromaždenie má právo rozpustiť vládu a tým teda väčšinová voľba Zhromaždenia určuje rozhodovanie vlády. Senátorov vyberá volebná akadémia na obdobie deviatich rokov a jedna tretina Senátu sa mení každé tri roky (počnúc rokom 2007). Legislatíva Senátu je obmedzená; ak sa tieto dve komory nezhodujú v nejakom bode (s výnimkou ústavných práv), Národné zhromaždenie má posledné slovo. Vláda má silný vplyv na utváranie programu Parlamentu.

Francúzsko je zakladajúcim členom Európskej únie a to veľkou mierou definuje francúzsku zahraničnú politiku. 29. mája 2005 Francúzsko odmietla v referende ratifikovali Európskej ústavy, keď približne 55% obyvateľov vyslovilo svoje "nie". Tento výsledok zmenil kriticky budúci vývoj politiky Európskej Únie, rovnako tak ako schopnosť Francúzska zotrvať na pozícii vedúceho štátu Európy. Francúzsko je ďalej členom SPC (Sekretariát Pacifickej komunity, Secretariat of the Pacific Community) a COI (Komisia Indického oceánu, Indian Ocean Commission). Francúzsko je tiež vedúcim členom Medzinárodnej Organizácie Frankofónie (La Francophonie, International Organisation of Francophonie), ktorá združuje 51 po francúzsky hovoriacich štátov.

Vo Francúzsku sídli Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) a UNESCO. Ďalej tu sídli Medzinárodný úrad pre váhy a miery (sústava jednotiek SI) a Interpol.

Hraj Francúzske loto online

Administratívne členenie


Francúzsko sa skladá z 26 regiónov. Tie sú ďalej delené do 100 departementov, ktoré sú očíslované (podľa poradia v abecede), čo má následne význam napr pre smerovacie čísla alebo poznávacie značky áut. 22 regiónov leží v európskej časti Francúzska (France métropolitaine), z ktorých jeden tvorí Korzika so zvláštnym štatútom (collectivité territoriale), a zvyšné štyri sú tvorené vždy len jedným departmentom a bývajú tak označované ako Zámorské departementy a regióny (départements et régions d'outre -mer, skratka DROM).

Departmenty sa ďalej rozdeľujú na 342 arrondisementů, do ktorých sa nevôľou žiadne zastupiteľstvo a ktoré majú zmysel len pre zaradenie a administráciu. Arrondisementy sa člení na 4 035 kantónov, ale tie opäť slúži len k administrácii a rozdelenie voličov. Posledný článok tvoria obce, ktorých je vo Francúzsku 36 682. Obce sú samosprávne s voleným zastupiteľstvom (obecná rada).

Pôvodne mali arrondisementy aj kantóny určité právomoci a vlastné zastupiteľstva, v prípade mestských obvodov tento stav skončil rokom 1940 vďaka vláde vo Vichy a definitívne odstránený založením Štvrtej republiky v r. 1946. V prípade kantónov tomu tak bolo oveľa skôr.

Okrem 26 regiónov a 100 departementov sa Francúzsko skladá z ďalších zahraničných teritórií, krajín, Departementálne kolektivit a zahraničných kolektivit.

Zahraničné teritória sa neberú ako časť Republiky Francúzska a nepočítajú sa rozlohou do teritória republiky alebo EÚ. Teritória v Pacifiku naďalej používajú frank ako svoju menu, aj keď bola v Európe nahradená eurom. Polynézskej frank má však kurz viazaný na euro.

Francúzsko tiež kontroluje množstvo ostrovov v Indickom a Tichom oceáne, ktoré nemajú stále osídlenia: Bassas da India, Clippertonov ostrov, Ostrov Europa, Glorieuses, ostrov Juan de Nova, ostrov Tromelin.

Blokáda talianskych vlakov na francúzskych hraniciach

Francúzske úrady v nedeľu na hranici zadržiavali vlaky, v ktorých z Talianska cestovali africkí prisťahovalci. Ďalšiu jazdu Paríž povolila až po oficiálnej sťažnosti talianskych úradov. Rím běžencom nedávno k nevôli množstvo európskych štátov udelil povolenie na dočasný pobyt, čím im umožnil voľne cestovať v rámci krajín Schengenského priestoru.

Do Talianska len tento rok dorazilo vyše 20 000 utečencov z nepokojmi postihnutej severnej Afriky, predovšetkým Tuniska. Taliansko im udelila povolenie na prechodný pobyt.

Zadržiavanie vlakov na medzi hraničnými bodmi Ventimiglia v Taliansku a Menton vo Francúzsku bolo podľa Talianov "jasným porušením hlavných európskych princípov". "Vydali sme im cestovné doklady a všetko ostatné, čo potrebujú, a Európska komisia to uznala, keď vyhlásila, že konáme podľa pravidiel Schengenského priestoru," vyhlásil taliansky minister vnútra Roberto Maroni.

Hraj Francúzske loto online

Francúzsko však po utečencoch požaduje, aby preukázali, že sú finančne sebestační, a na hranici umiestnila stráže.

Taliansko a Francúzsko sa kvôli prílevu utečencov zo severnej Afriky nedávno dohodli na spoločných námorných a leteckých hliadkach, ktoré by mali zabrániť ďalšiemu prísunu ľudí z Tuniska, Egypta, Líbye a ďalších krajín čierneho kontinentu.

Geografia

Najväčšia časť územia Francúzska (metropolitné Francúzsko) sa nachádza v západnej Európe, kde hraničí na severovýchode s Belgickom (dĺžka hraníc 620 km) a Luxemburskom (73 km), na východe s Nemeckom (450 km) a Švajčiarskom (572 km), na juhovýchode s Talianskom (515 km) a na juhu so Španielskom (649 km), Andorrou (56,6 km) a Monakom (4,5 km). Francúzska republika sa skladá tiež z území v Severnej a Južnej Amerike (kde má Francúzska Guyana 673 km dlhú hranicu s Brazíliou a 520 km sa Surinamom), v Indickom, a Tichom oceáne, Karibiku (ostrov Svätý Martin je rozdelený na francúzsku a holandskú časť hranicou o dĺžke 10,2 km) a Antarktíde. (Suverenita deklarovaná v Antarktíde nebola uznaná väčšinou iných krajín - pozri Antarktický zmluvný systém).
Francúzsko

Hraj Francúzske loto online

Pevninská časť Francúzska zaberá plochu 543 965 km ². Na severe a západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych Alpách sa nachádza najvyšší bod západnej Európy Mont Blanc (4 810 m). Ďalšie hornaté kraje zeme zahŕňajú Pyreneje, Centrálny masív, Jura, Vogézy, Armorský masív a Ardeny. Najväčšími francúzskymi riekami sú Loira, Rhôna (prameniaca vo Švajčiarsku), Garonne (v Španielsku), Seina a časť toku Rýna. Loire je zároveň aj najdlhšia francúzskou riekou.


Mestá


Okrem hlavného mesta Paríža (v ktorej aglomerácii žije cez 12 miliónov ľudí) sú najväčšími mestami Marseille, Lyon, Lille, Toulouse, Nice a Nantes.

Pôvod francúzskeho národa

Hoci Francúzsko zvyčajne vnímame ako jednoliaty národný štát, pri pohľade na skoré dejiny Francúzska je zrejmé, že (slovami André Mauroise) "akási francúzska rasa nikdy neexistovala". Francúzi sa vyznačujú značne rôznorodým národnostným pôvodom, ktorý je rovnako ako ich dejiny výsledkom mnohých vplyvov. V priebehu svojich dejín zažilo Francúzsko množstvo prisťahovaleckých vĺn (čo je príznačné aj pre súčasné Francúzsko). Táto skutočnosť je evidentnejšie pri uvedomenie si geografickej polohy Francúzska na západnom okraji európskeho kontinentu. Jej vplyvom bolo Francúzsko miestom, kde sa zastavovali invázie a usadzovali sa votrelci. Navyše, napriek tomu dnešné Francúzsko má prirodzené hranice, z historického hľadiska nebola nijako uzavretým celkom. Na jej území sa tak od počiatku dejín stretávame s najrozličnejšími národmi - Keltmi, Grékmi, Rimanmi, Germánmi, Frankami, Normanmi, Židov, Španielmi, Portugalci, Italy, Alžírčanov a mnohými ďalšími.

Hraj Francúzske loto online

Najvýznamnejšie stopy v dejinách Francúzska zanechali vplyvy: 1. Galov (čo bola tá časť Keltov, ktorá sa usadila vo Francúzsku), 2. Rimanov a 3. Frankov, pričom prvé dva na prelome tisícročia splynuli dokopy a tretí dal Francúzsku meno. Prístup k imigrantom bol na území Francúzska takmer výhradne asimilačnú , čo znamená, že kultúra, jazyk a genetické dispozície novo prichádzajúcich sa rozpúšťali medzi tu už skôr usadeným obyvateľstvom, pričom je samozrejme do istej miery aj obohacovali. Z hľadiska civilizačného bol najzásadnejší vplyv galorománské kultúry, čo sa odráža aj na dnešnej podobe francúzštiny, ktorú radíme medzi románske jazyky. Výskyt mnohých oblastných jazykov, ktoré väčšinou nemajú s latinským pôvodom príliš spoločného (bretónčina, baskičtina, Korzičtina, flámčina alebo alsaské nárečie nemčiny), však veľmi názorne dokladá, že utváranie francúzskeho národa bolo oveľa zložitejšie a nejednoznačnější. "Hoci stáročia trvajúcej centralizačných tlaky stmelilo Francúza do jediného národa so silným citom pre národnú identitu", bol tento národ utváraný množstvom rozdielnych etník. A práve z tejto historickej rozmanitosti pochádza kultúrne a jazykové bohatstvo dnešného Francúzska.

História krajiny

Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú tým z čias starovekej Galie obývanej keltským kmeňom Galov. Galie bola podrobená v 1. storočia pred nl Rimanmi a Galovia čiastočne prevzali latinský jazyk aj kultúru. S romanizáciu území súvisí aj skoré šírenia kresťanstva od 2. a 3. storočia. Galskej východnej hranice boli v 4. storočí obsadené germánskymi kmeňmi, prevažne Frankami, ktorí neskôr dali krajine jej dnešné meno. Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa datuje od rozdelenia Franskej ríše roku 843 na (Francia orientalis) na východe, Francia occidentalis na západe a Lothraringii v stredu. Z Východnej Franskej Ríše sa stala Svätá ríša rímska (dnešné Nemecko), západná časť dala vzniknúť dnešnej Francúzsku.

Potomkovia Karla Veľkého vládli Francúzsku až do roku 987, kedy bol korunovaný kráľom Hugo Kapet. Jeho potomkovia, Kapetovci a ich vedľajšie vetvy z Valois a Bourbonovci postupne pomocou sériou vojen a dedičstvu zjednotili územia pod centrálnu panovnícku moc. Monarchia dosiahla svoju najväčšiu moc za vlády Ľudovíta XIV, ktorý vládol v 2. polovici 17. a začiatkom 18. storočia. V tom čase malo Francúzsko obrovský vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Bolo najľudnatejším štátom v Európe a tretím na svete po Číne a Indii. Zároveň sa však postupne prepadala do rekordnej zadĺženosti a ekonomického úpadku.

Hraj Francúzske loto online

Úpadok ríše sa za následníkov Ľudovíta XIV. stále prehlboval a bol jednou z príčin Francúzskej revolúcie, ktorá vypukla v roku 1789 a viedla 3. septembra 1791 k náhrade absolutistickej monarchie konštitučnú, 22. septembra 1792 bola následne nastolená Prvá republika. Vláda však v skutočnosti zostala v rukách revolučného kabinetu. 22. augusta 1795 bola vyhlásená ústava roku III, vlády sa chopil direktórium. Následne v roku 1799 ovládol republiku Napoleon Bonaparte, stal sa prvým konzulom (Konzulát) a 18. mája 1804 štátnym prevratom založil prvé francúzske cisárstvo, ktorého sa stal prvým panovníkom. Napoleon nakrátko ovládol väčšinu Európy, bojoval so Spojeným kráľovstvom, Pruskom, Rakúskom a Ruskom, založil nové kráľovstvo, do ktorých čela dosadil členov svojej rodiny. Po porážke v bitke pri Lipsku už nebol schopný čeliť aliančným armádam av apríli 1814 abdikoval. Potom došlo k reštaurácii bourbonského kráľovstva. Počas Viedenského kongresu ušiel z vyhnanstva na ostrove Elba a nakrátko obnovil cisárstvo. Definitívne porazený bol v bitke pri Waterloo.

V roku 1830 dala revolúcia vzniknúť konštitučnej monarchii v čele s vedľajšej vetvou Bourbonovcov, nahradené roku 1848 Druhú republikou. Jej existencia bola onedlho nato ukončená zvolením doterajšieho prezidenta a cisárovho synovca Ľudovíta Napoleona cisárom (ako Napoleona III.), Ktorý bol zajatý po prehranej prusko-francúzskej vojne roku 1870, kedy vznikla tretia republika.

Hoci vyšlo Francúzsko víťazne z prvej aj druhej svetovej vojny, strácala počas 20. storočia postupne bývalej veľmocenské postavenie. Po II. svetovej vojne vznikla štvrtá republika. V roku 1958 bola nastolená súčasná piata republika na čele s generálom Charlesom de Gaullom.

V posledných desaťročiach sa Francúzsko zmierilo s Nemeckom av spojení s ním usiluje o politickú a ekonomickú integráciu Európy. Francúzsko bolo na čele štátov podporujúcich urýchlené rozšírenie menovej únie, ktorú chcela dosiahnuť vytvorenie viac zjednotenej a schopnej európskej politiky, obrany a bezpečnostného aparátu. V referende o prijatí Zmluvy o Európskej ústave však 55% francúzskych občanov hlasovalo proti, čím boli tieto plány výrazne zbrzdenie.

Krajina

Francúzsko (francúzsky La France, výslovnosť / fʀɑs /), oficiálny názov Francúzska republika (francúzsky République française, výslovnosť / ʀepyblik fʀɑsɛz /) je demokratický štát, ktorého väčšina územia (niekedy označovaná ako Metropolitné Francúzsko) sa nachádzajú v západnej Európe. Súčasťou Francúzskej republiky sú takisto zámorské departementy a zámorské územia v Karibiku, Severnej a Južnej Amerike, v Indickom oceáne a Oceánii. Francúzi metropolitné Francúzsko pre jeho geografický tvar často prezývajú L'Hexagone (šesťuholník).

Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) a je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie (EÚ). Ďalej je Francúzsko jedným zo zakladajúcich členov Spojených národov. Je jedným z piatich stálych členov BR OSN s právom veta, jednou z ôsmich uznaných jadrových mocností a členom združenia siedmich najvyspelejších štátov sveta a Ruska - G8. Spolu so Spojeným kráľovstvom je Francúzsko jedinou doteraz existujúce koloniálnej superveľmocou.

Hraj Francúzske loto online